Netvrdim , ze som nepochodil uz znacnu cast Tatier predtym , ale stale tu boli zakutia na ktore nikdy nebolo casu , alebo penazi. Hlavne vychodna cast Tatier , nalavo od Tatranskej Lomnice ma lakala , pretoze je skor pochodena skalnymi priaznivcami nez beznymi turistami-smretelnikmi
Povodna zostava mala pozostavat s 5kamosmi + jedneho frajerka , ale akosi to pod vplyvom opravnych skusok viacerych z nich padlo , tak som tesne 48hod pred odchodom zostal sam bez akejkolvek vypravy...
Kedze som mal tak trochu zaucenia od kamosa Lukasa co sa tyka lezenia po skalach , pobral som so sebou i horolezecku vybravu na Slovensko.
Najvecsie prekvapenie som zazil od mojej byvalky , ktora sa mi po dlhom case ozvala , co bolo prve prekvapko , ale este vecsie spocivalo v tom ,ze podala mi zaujimave ultimatum ze pojde so mnou na vylet za predpokladu , ze pojdem iba s nou sam ... Hmm , uz vtedy som tusil , ze to nebude s kostolnym poriadkom...
Sme si dali stretko HQ v Poprade ,kde sme sa pobrali potom do nasej chatky cez Tatransku Lomnicu
busom az do Kezmarskych Zlabov ,kde nas cakal vystup 2h15min na chatu Plesnivec (meno je zavadzajuce , v skutocnosti je to nadherna horska chata vykladana tatranskym profilom a s vyrezavanymi drevenymi stolikmi)
S 4mi pivami v hlave a este nehovoriac o jej Demenovke v jej hlave (a tele) sa stupalo so smiechom sice ,ale tazko a pomaly. Nejako sa nam podarilo dorazit na dane miesto, privitali nas mili chatari v podani 20 rocnej kocky a chalaniska, uplni pohodaci ... podarilo sa jej ich spit do 3 hodin cistou demenovkou :D
Nemam rad , ked niekto pije a nie som zarovno s nim , pripadne to dotycna prezene. Zrazu sa realita rozstiepy na dve strany... niekto sa dostane do stavu , ked straca akekolvek zabrany a zda sa mu , ze si moze dovolit cokolvek. Ten druhy tisko iba premysla a praje si v kutiku duse , ze to nemysli tak... Nikdy som si nemyslel , ze vyvedieme to , co sa nam stalo pod ruskom tmy na chate...
Nastasite rano svitol pekny den , pocasie nam prialo a vsetky negativne myslienky som zahnal za hlavu a s plnymi zaludkami sme sa pobrali na turu , zobrali horolezecke nacinie a hor sa v ustretu skal a dnesnemu bodu : Brncalke.
Po 3 hodinach putovania po skalnatom terene sme dorazili na brncalku , ktora bola napriek 2 tyzdnom pred sezonou totalne nabita turistami:
Pocasie nam prialo , nalada bola coraz lepsia a rastla s kazdym dnom.
Celkovo musim zhodnotit ,ze vylet mi prospel po psychickej stranke , koncene som si odpocinul od kolobehu udalosti , ktore ma tazili kazdym dnom...
Komentáre