Prúd myšlienok mi nedovolí spať ...
Vstávam , prehadzujem cez seba kožennú bundu , ktorá častým nosením si pamätá všetky moje krivky a vykročím do tmavej ulice. Kam ?... kam že sa to podiať v takúto neskorú večernú hodinu , v tento skôr nečas ako večernú pohodu.
Moje prvé kroky prehodnotia moju večernú zúfalosť a krátkodobú depku , o ktorej viem ,že by sa vytratila s spánkom a ráno by bolo zase opäť krásne , ale akosi z trucu to sebe nedoprajem .
Komplikuje sa mi život ... a či vlastne komplikujem ostatným ?
Možno si ho komplikujem predsa iba ja sám. Možno som ten jedinec , ktorého nikto nikdy nechápe , pretože som asi čudný a sám si spôsobujem tie nechápajúce pohľady , ktoré na mňa vrhajú ľudia okolo mňa.
Svet pre mňa nie je gombička , beriem veci vážne a staviam sa proti nim zoči voči. I keď stále často prehrávam na plnej čiare , mám chuť sa opäť s nimi boriť a víťaziť nad nimi.
Ale akosi začínam cítiť , že to už nie je tá sila , ktorá bola vo mne kedysi .Cítim , ako postupne slabnem. Som na to sám , nie je nijaká so mnou , ktorá by poskytla podporu ,ktorá by mi dala jasno vo veci a nakreslila tie tenké čiernobiele línie ktoré by oddelili dobré od zlého.
...Vstupujem do baru v neskorých večerných hodinách. Objednám nealko a zasadám za stôl dakde v rohu , mimo pohľad všetkých očí. Hľadím na ľudí ,sledujem ich a premýšlam o ich osudoch. Som však presvedčený , že sú tu určite z úplne iného dôvodu ako ja. Nesnažia sa riešiť problémi tohto sveta , netrápia ich , sú k nim ľahostajní. Neviním ich však z ignorancie. Sú ako väčšina , jednoducho neriešia ... je to ľahšie ... nie sú ako ja , nejdú proti prúdu. Zabávajú sa , užívajú si radosti tohto sveta.
Občas si myslím že ma zožiera moja sila bojovať a brať akúsi zodpovednosť do ktorej ma nútili rodičia. Myslím si však
že je to skôr v mojej náture. Asi som sa s tým narodil , riešiť to , čo ma obklopuje a púta k miestu. Možnože som iba príliš dlho na rovnakom mieste , poznám príliš dobre uličky po ktorých kráčam.
Rozhodol som sa dačo s týmto konať , neviazať sa k jednému miestu , získať a nadobudnúť opäť tú moju pravú dušu mustanga , koňa , ktorého nespúta nik a je nekonečne slobodný. Chcem opäť nadobudnúť ten pocit nasadnúť do vlaku ako predtým a vydať sa dobrodružstvu. Musím začať spoznávať tento svet ... Obúvam si túlavé topánky ... Peniaze na to sú, čas nato je, a kedže je život taký krátky tak prečo nie ?
Komentáre