Nemožno ma chytiť a uväzniť v dlaniach. Pretečiem pomedzi prsty. Aj tých pár kvapiek, ktoré Ti v dlani ostanú keď do mňa načrieš, po chvíli márne hľadáš ...
Plávajúc po hladine dotýkaš sa ma len zľahka . Tak ako sa i ja len celkom jemne dotýkam povrchu Tvojho tela. Môžeš sa ma dokonca i napiť, ale Tvojou súčasťou sa nestanem. Ten pocit, kedy si myslíš že áno, je krátky. A prchavý...
Ak ma chceš skutočne poznať , nesmieš sa báť hĺbok , pretože moja podstata , moje skutočné ja je ukryté v jej tmách... Ponárať sa do tej hĺbky nie je vôbec jednoduché . A nie každému sa moja hladina roztvorí . Niektorí márne hľadajú to správne miesto , kadiaľ sa dá vstúpiť do mojej ríše . A ak sa aj hladina pre nich roztvorí sama , ak mám chuť poodhaliť niečo z mojich tajomstiev , nie každý dokáže prekonať strach z neznámeho a ponoriť sa hlbšie. Tam , kde už nepreniká svetlo tohto sveta . Do zakrivených priestorov nikdy a nikde nekončiacich. Tam, kde je nekonečné a nekončiace i poznanie samo...
Tam dole, v tichu a tme, voľne sa vznášajúc v náručí vody, ktorej som súčasťou, tam sa otvára ríša mojich myšlienok. Môjho poznania. Tam nachádzam poznanie ja a jedine tam je možné spoznať i mňa. Iba v tých hĺbkach sa môžeš so mnou prepojiť a byť so mnou jedno. Len tam dokážeš preniknúť každú moju čiastočku tak, ako ja Tvoju. V tých nekonečných hĺbkach sa celkom obnažení jeden pred druhým stávame jedným. Jednou mysľou. Tam sú telá nepodstatné.
A keď sa takto prepojení vynoríme na povrch, dokážeme intenzívnejšie preciťovať i to, čo je spojené s hladinou. Potom už môžeš voľne plávať. Kĺzať sa po hladine. Vychutnávať si môj dotyk – dotyk vody. Cítiš ma vtedy oveľa intenzívnejšie. Zavrieš oči a necháš sa knísať a voľne unášať. Teraz cítiš moje skutočné ja. Mysľou tam v hĺbkach prepojený so mnou v jedno, pociťuješ ma intenzívne i v svojom tele. Na jeho povrchu. Nádherný pocit. Pocit zdieľania mysle a vzájomného obmývania...
A vtedy sme jedno. A som Ti prítomný, nech by si bola kdekoľvek. Padám na Teba ako dážď. Som súčasťou hmly, ktorou prechádzaš, v snehových vločkách Ti dopadám zľahka na hnedé vlasy. Som v šťave jablka, z ktorého si uhryzneš pred spaním. V slzách, ktoré Ti tečú cez tvoje zelené oči, keď Ti je za mnou smutno.
Je nádherné mať odvahu vstupovať do tvojich hĺbok. Je nádherné byť jedno. Ako kvapka k kvapke sme spývali v jedno , ale ako každá kvapka ,sme jedného dňa vyprchali do éteru dňa každodenného a navždy zmizli v hmle ...
Dúfam, že jedného dňa budeš kvapkou slzy na mojich modrých očiach a keď ju budem utierať vreckovkou , budem si priať , aby sa nikdy nevsiakla a zostala navždy ...
Dúfam, že jedného dňa budeš kvapkou slzy na mojich modrých očiach a keď ju budem utierať vreckovkou , budem si priať , aby sa nikdy nevsiakla a zostala navždy ...
Komentáre
... neber te to ako vyznanie lasky ...
Cítim sa ako voda ,ktorá je tak obyčajná ako som ja , avšak v núdzi všadeprítomná , ako sa snažím byť i ja...
Niekto ma rád červené víno , niekto neodolá zlatému moku , no ja tužim spoznať niekoho , kto si povie , že sa napije zo mna , aj keď mam priehľadnú farbu ... A pevne verím ,že spozná , že i v tej priezračnej tekutine sa skrýva esencia , ktorá sa okamžite prejaví , akonáhle niekto do nej načrie a napije sa z nej ...
Avšak predsa cítim nepatrný rozdiel medzi mnou a vodou . Kvapky dažďa možno aspoň cítia ten neskutočný pocit , keď dopadnú na líce ... Ja ako prúd pretekám a predsa necítim ...
Ako voda dokáže obmývať vlnkami brehy rieky , tak sa aj ja snažím vniknúť do srdca ... Narozdiel od vody stále neúspešne . Tak jej len závidím ...
bodaj by to bolo naopak ,
bodaj by ! ...
par detailov ...
A na potenciálnu Števovu otázku o mojom psychickom stave dopredu vravim , že som bol pri plnom vedomí a nebol som pod liekmi a inými látkami omamného charakteru :-) !!!
krasne
trosku z ineho gusta
a aby som trochu odlahcil situaciu :
Rozprávajú sa traja teplí, čím by chceli byť, keby mohli zmeniť svoj život.
"Ja by som chcel byt trávickou.", hovorí prvý.
"Trávičkou, prečo trávičkou?", nechápu ostatní.
"To je jednoduché. Len tak by som si šelestil vo vetríku, svietilo by slniečko, bolo by teplo. Prišli by mladí chlapci, vyzliekli sa skoro donaha, ľahli si na mňa a ja by som ich tak, všade, všadučke hladkal po tom krásnom opálenom tele."
"Juu, to by bolo romantické.", hovoria ostatní dvaja.
"A ja by som chcel byť vodičkou."
"A prečo?"
"Len tak by som si žblnkal, bolo by teplo, leto, prišli by chlapci, povyzliekali sa skoro donaha, poskákali do mňa, plávali by a ja by som ich neprestajne objímal, hladkal ich opálené stehná a ramená a vnikal by som im pod plavky."
Pekne napisany clanok...